Úvahy o úvahách

Prajem Vám príjemný večer, dúfam, že Váš deň bol rovnako krásny, ako ten môj.
       V posledných dňoch sa snažím venovať čo najviac tomu, čo ma posúva vpred a čo mám najradšej. Povedala som si totiž, že život si vždy žiada zmeny. Včera som založila tento blog, dnes som strávila deň s vecou najbližšou môjmu srdcu- hudbou. Od rána som bola zatvorená v skúšobni s kapelou, ktorá je ešte len v začiatkoch. Môj momentálny pocit je neopísateľný. Som naplnená energiou, konečne sa cítim kompletná a nič mi nechýba. Kiežby takýchto dní bolo omnoho viac!
       Nie je nič lepšie, ako keď začnú hrať bicie, ozve sa dotieravý zvuk sólovej gitary, Vy stojíte, čakáte kedy príde rad na Váš nástup, bubnuje vo Vás rytmus a po celom tele prúdia vibrácie z hudobných nástrojov. Mám pocit, akoby to bol sen, vrchol raja, keď sa pripojí môj hlas a s ostatnými členmi vytvorí nenapodobiteľnú harmóniu. Ten pocit je z tých, pre ktoré sa oplatí žiť a pre ktorý ja osobne žijem.
Život je totiž nevyspytateľný. Túto frázu pozná snáď každý z nás. Nikdy neviete, čo čakať a čo Vás prekvapí, preto treba žiť naplno a život si plnými dúškami užívať. Keď potom raz príde Váš čas, nebudete smútiť, ani sa trápiť. To už ten "hore" zariadi. Dôležité je, aby Ste svoj život prežili na úrovni totálneho stupňa "MAX".
Od malička pre mňa hudba znamenala viac ako pre iných ľudí. Spevu som sa začala venovať hneď ako som dokázala vedome vnímať melódie a rytmus, hneď, ako som vedome dokázala ovládať svoj hlas. Odvtedy prešlo veľa času a pretieklo veľa vody, ale taktiež som si za svoj relatívne krátky život veľa "odmakala". Teraz hovorím o "makačke", ktorá sa týka spevu. Technika, ovládanie hlasu, rozširovanie rozsahu, hlasové cvičenia, sú a boli na dennom poriadku. Som totiž zástancom toho, že za svojim snom si neustále treba ísť a nestrácať nádej, aj keď to už vyzerá, že táto sféra pre Vás nie je stvorená. Treba na sebe pracovať, nevzdávať sa, ak Vám niečo nejde, treba pridať! "KEĎ NEVLÁDZEŠ,PRIDAJ!"- znie motto jedného (pre mňa) veľkého človeka s veľkým Č.
Pred polrokom by som ani len nesnívala o tom, že budem takto môcť prežívať hudbu a že mi bude dopriate spolupracovať s takými úžasnými hudobníkmi, kolegami, priateľmi a partiou. Pred polrokom som bola nešťastná, sklamaná a mala som pocit, že môj život nenaberá správny smer. Keď v tom z ničoho nič v jeden upršaný deň zazvonil môj telefón a ozval sa náš gitarista s tým, že ma chcú v kapele. Nič lepšie sa mi v živote nemohlo stať,prisahám. Vytiahli ma z depiek a z kaše.
       Neverím na náhody, a preto chcem túto dnešnú výpoveď ukončiť jednoducho. Všetko sa deje pre niečo, všetko má svoj zmysel. Len treba veriť. V ten zmysel... Raz, skôr ,či neskôr sa všetko vyjasní a vy zistíte na čo bolo Vaše smutné, zlé obdobie dobré. Verte!!!

P.S.: Ak sa Vám toto zdalo ako kopa nezmyslov, ospravedlňujem sa. Som však taká nadšená zo života, že chcem dopriať tento pocit aj Vám!!!!

Vaša *Mejita*